Austrálske dostihy, a plány na Vianoce

Pozdravujeme z letnej Austrálie. Slniečko nám tu svieti skoro každý deň, a ja sa občas modlím za trochu oblakov a dažďu, tak mi ich tento týždeň konečne doručili. Z 30°C sme teraz prešli na príjemných 25°C.

Po minulom článku som dúfala, že si už slávnostne vydýchneme, keď sme dostali hypotéku, ale je to snáď nikdy nekončiaci proces. Samé schvaľovanie, navrhovanie, obvolávanie… Raz z toho ide prasknúť hlava Jirkovi, raz mne, do toho sa riešia samozrejme ešte iné veci… no, je to nálož. V pondelok sme práve túto etapu navrhovania grandiózne uzavreli podpisom finálneho projektu nášho domu. Bolo to náročné, aj keď sme presne vedeli čo chceme, a na všetkom sme sa s Jirkom spoločne zhodli. Problémy ale vytvárala akási neprecíznosť ľudí zapojených do tohto procesu, ktorí vždy v niečom spravili chybu, a my sme museli stále niečo opravovať. Bolo to veľmi vyčerpávajúce… ale od dnes sa už konečne začina pripravovať pozemok, a ešte pred Vianocami by nám mali položiť základy (ak bude vhodné počasie). Všetko sa bude dať sledovať online cez aplikáciu.

S prichádzajúcim teplom prichádza aj sezóna vianočných večierkov, ktoré máme teraz v plnom prúde. Už sme absolvovali Jirkove, a mňa ešte čaká jeden môj (naša firma nám partnerov nepozvala, tak som zvedavá, koľko sa nás nazbiera a aká veľká bude zábava). Jirkovi kolegovia i šéfovia sú super. Strašní pohoďáci. Aj firma všeobecne na mňa pôsobí dobre. V utorok Jirkovi dokonca z ničoho nič prišiel dopis, že mu vraj od Nového Roku “o trochu” zdvihnú plat, asi že veselé Vianoce. Pekný darček.

Minulý víkend sa nám podarilo absolvovať dostihy v Gold Coast! Síce to celé pôsobilo dosť zvláštne (asi zo mňa nebude fanúšik), džokeji mali oblečené vzorované oblečky z akéhosi lesklého materiálu, kone nevyzerali byť z dostihov úplne nadšené a často pred závodom (ale i po ňom) štrajkovali… ale môžeme si to odškrtnúť ako splnené.

V nedeľu sme boli na prehliadke miestneho pivovaru s ochutnávkou. Asi sme úplne vyšli z cviku, lebo z ochutnávky bola nakoniec opíjačka. Hneď ako sme prišli, nás týpek ťahal k pípam. Dostali sme po pohári piva na prehliadku. Po nej sme ochutnali asi 10 druhov pív behom jednej hodiny, kde každý vzorek mal cez 5% alkoholu. S našimi kilami… celkom pekný výkon! Na záver sme to uzavreli ústricami a křupavým vepřovým pupkem s cibuľovnými krúžkami. Nech žije diéta! Potom nám už neostávalo nič iné, než vziať deku, ísť sa niekam vyvaliť pod strom, a čakať na 0,05 promile v krvi, aby som nás mohla odviezť domov (na to ako sa v Austrálii hrá na bezpečnosť, tu nie je nulová tolerancia alkoholu v krvi).

Pred pár dňami sa mi stala zaujímavá vec. Do rána som mala sen s vodou, presnejšie s riekou v ktorej som plávala. Občas sa mi to prisnie a záleží, aký príbeh sa mi tam zobrazí… vždy je v tom nejaká symbolika, ktorá ma niekam posunie, niečo naznačí, čo ďalej, akým smerom sa v živote vydať a podobne. Tentokrát ma niečo donútilo googliť pojem “morálna očista”. Narazila som na Google dokumenty, a tam sa objavila knižka o filozofii života – Kabala. Už v minulosti som sa s tým pár krát stretla, s hebrejskými smymbolmi, ktoré ku mne prehovárali, náhodou som natrafila na židovský cintorín a podobne. Tentokrát sa pre mňa táto téma znovu otvorila.

Nahliadla som do dokumentu. Bol v češtine, a na začiatku knižky mi udrelo do očí “Brisbane 2011”. Pretrela som si oči, fakt to tam bolo. Skúmam ďalej… a tam telefonický kontakt na autora. Zistila som, že ak je tu stále medzi nami, žije v Brisbane od roku 1973, a má už 75 rokov. Povedala som si, že si to cez deň nechám uležať. Lenže ono mi to nedalo. Bolo to ako obrovský chrobák v hlave. Musím tam skúsiť zavolať a popýtať sa na knižku. Musím sa s ním stretnúť. Nesmelo som do telefónu naťukala to austrálske číslo, a stisla zelenú ikonku telefónu. Z druhej strany sa po pár sekundách ozval akýsi pán. Bol to on, pán Korejs. Žije tu už vyše 40 rokov, a češtinu má perfektnú. O svojom životnom príbehu píše na vlastných stránkach (odporúčam, ak vás aspoň trochu zaujíma, ako sa do Austrálie migrovalo pred 40-timi rokmi). Vymenili sme si e-mail, že mu mám napísať objednávku na knižku, a on mi ju vytiskne “on demand”.

V pondelok mi odpísal, že náhodou našiel jeden výtisk u seba doma a rád mi ho daruje. Cez víkend sa máme stretnúť. Prekvapilo ma, že podľa toho čo píše na svojej stránke, žijeme veľmi podobne. Síce s veľkým vekovým odstupom, ale ako o sebe písal, normálne som sa v tom videla. Jeho názory sa často zhodovali s mojimi. Cítim, že to bude veľmi zaujímavé stretnutie.

Dni ubiehajú ako voda, a s Jirkom sme sa zhodli, že by sa znovu hodila nejaká väčšia “sešn” v hudobnom štúdiu, aby sme sa odreagovali a nezbláznili sa z toho všetkého. Minule som mala Home Office, po dlhej dobe som si pustila YouTube, a nejakým štýlom som sa dostala až k DNB z roku 2012 a staršie… úplne sa mi tá doba premietla pred očami. Rok 2012 bol u mňa totiž zlomový. Vtedy som v živote zmenila snáď všetko, čo som mohla. Zmenila som pôsobisko, a celý sa mi obrátil naruby… ale v tom dobrom slova zmysle.

Bolo to nádherné obdobie, kedy som žila v podstate bezstarostne, na všetko čo som chcela som si zarobila, chodili sme na festivaly, po výletoch, do klubov…(mimochodom, 6.1 tu máme DNB akciu Hospitality z UK, a 28.1 prídu aj Prodigy!). Preto by sme radi spravili ďalší stream pre vás – kamarátov a fanúšikov žánru Drum and Bass, Liquidu a Dubstepu, aby sme pospomínali na tieto krásne časy, kedy DNB ešte nebol tak komerčný, a ľudia komponovali hudbu pre to, že ich baví… nie že musia, aby song pretlačili do rádií. Od prvej návštevy Paulovho štúdia sme urazili celkom peknú cestu (každou návštevou sa zlepšujeme), takže by to už mohlo byť celkom počúvateľné. Môžete sa tešiť na poriadnu nálož zo “starých časov”, ktorú by sme radi spustili niekedy začiatkom nového roku, lebo teraz už nestíhame. Za chvíľu máme dovolenku a vydávame sa na cesty za spoznávaním Austrálie.

Tento rok sme sa rozhodli stráviť Vianoce na severe v Hervey Bay. Jedna pani potrebovala pomôcť so zalievaním kvetín v dome a okolo (od 21.12 do 3.1) keď bude preč, tak sme sa dohodli, že sa jej o to postaráme. Domček to je pekný, s výhľadom na oceán a 6 minút od pláže. Potom mi napadlo, že skúsim napísať bratrancovi, ktorý žije v Sydney, aké má plány, že by sa k nám mohol pridať. Spravili by sme si Vianočné grilovanie čerstvých kreviet, naučila by som ho základy surfovania (ak budú vlny), a išli by sme sa pozrieť na najväčší piesočnatý ostrov na Zemi – Fraser Island. Dala som mu chrobáka do hlavy, tak okamžite napísal šéfovi, či by si mohol zobrať voľno, že by za nami priletel do Brisbane a vydali by sme sa autom na cestu. Voľno dostal, tak to vyzerá, že u nás na Vianoce bude naozaj veselo.