V tomto prípade má Austrália veľké plus v tom, že je ostrov. Síce je plná migrantov, ale ich prísun sa dá jednoduchšie odsledovať a skorigovať, než v Európe. Avšak, krajina takéto veci nesmie podceniť, a včas vydať nejaké opatrenia.
Tu sa dlho nič nedialo. Vírus sa nešíril tak rýchlo, ako v Európe. Neviem, či to je podnebím, alebo lepšou kolektívnou imunitou… ťažko povedať, pretože ľudia sa tu za normálnych okolností stretávajú často a veľmi radi. Oni tým, že sú v kontakte s ostatními, priamo žijú. Usporiadavali sa rôzne networkingy – stretnutia na spoznanie nových ľudí, väčšinou zamerané na prácu – no teraz vláda nariadila zrušenie všetkých podujatí nad 500 účastníkov. V reále to ale znamená, že sa zrušili v podstate všetky plánované koncerty a akcie, je jedno, pre koľko ľudí to bolo plánované. Taktiež ľuďom nariadili, aby zbytočne nechodili do preľudnených miest, a dodržiavali od seba všade odstup aspoň 1,5 metra. Plus, obmedzili vnútroštátne lety a lety z/do Austrálie.
To boli jediné miestne nariadenia vládou. Až na to, že ľudia začali skupovať potraviny, tak žiadna panika zatiaľ nevládne. Aj tu sa nájdu jedinci, ktorí si z toho robia srandu a neberú to vážne. Podľa mňa, nie je dobré sa tým nechať úplne vystresovať, no na strane druhej, nie je dobré byť k tomu úplne ľahostajný.
Myslím, že jeden známy sa k tomu vyjadril výstižne:
“My tady zatím karanténu povinnou nemáme, nejsem si ani jistý jak by to svobodomyslní Australané přijali, a politici si asi také jistí nejsou. Takže (zatím) žádná karanténa, jen u těch, kteří ten virus mají potvrzený, a s úředním razítkem! Kulatým.”
Väčšina firiem od pondelka nariadila svojim zamestnancom prácu z domu. Upravuje sa pracovná doba, štýl práce, virtalizujú sa meetingy. Väčšina ľudí je z toho rozčarovaná, lebo z domu ešte nepracovali, tak vymýšľajú rôzne online semináre o práci z domu (ako to prežiť), píšu o tom články na LinkedIn a podobne. Deti aj naďalej chodia do škôl, lebo tu sa usúdilo, že medzi deťmi sa Korona vírus tak nešíri, než medzi dospelými, takže vraj by bolo lepšie, aby dospeláci ostali doma (pracovali z domu ak je to možné), a deti chodili normálne do školy. Dôchodcom sa, tak ako v Česku, vyhradili ranné hodiny na nákup v supermarketoch, prípadne sú aj takí (nie rodinní príslušníci), čo sú ochotní im ten nákup spraviť a doviezť pred dvere. Online objednávanie žiaľ prestalo fungovať, tak ako v ČR. Sú vyťažení.
Čo ma prekvapilo je, že väčšina austrálskych článkov, čo som čítala na internete, sa niesli v duchu, že nemáme panikáriť. Že máme dodržiavať pravidlá, kedy sa prenos minimalizuje, a bude to OK. Keď prejdem na články od českých medií, tak tam to je už horšie. Sú viac negatívne, strašia, ako dlho BY MOHOL ten vír tu ešte byť a podobne. Proste polemiky, ktoré sú momentálne úplne zbytočné a negativistické. Tu sa ten ľud snažia držať viac v pohode, a uvidí sa, ako sa to vyvinie. V TV novinách je to trochu horšie, tam to musia podať každý deň ako senzáciu, ale stále to nie je tak zlé, ako som to vnímala z českých článkov.
Všimla som si jednu zaujímavosť: My by sme o týchto časoch v našom jazyku povedali, že sú “tough times”, akože ťažké časy. Tu sa tomuto vyjadreniu vyslovene vyhýbajú, a radšej hovoria “uncertain times”, akože doba je neistá.
Mám pre vás pripravené informácie z jedného článku, ktorý šírenie Korona vírusu u nás v Queenslande celkom pekne vysvetľuje:
Počet potvrdených prípadov COVID-19 v Austrálii sa každé 3 až 4 dni zdvojnásobuje, pričom národné číslo teraz presahuje 870.
Údaje pochádzajú z národnej databázy každého potvrdeného prípadu od 25. januára, keď NSW a Victoria informovali o prvých štyroch prípadoch v krajine.
Databáza, zostavená spoločnosťou ABC News, sleduje potvrdené prípady podľa pohlavia, veku, miesta, zdroja infekcie a ďalších informácií uverejnených v správach o prípadoch od štátnych a federálnych zdravotníckych orgánov.
Dopĺňajú sa ďalšie hlásenia spoločnosti ABC News a denne sa aktualizujú, aby ukazovali šírenie choroby v rámci austrálskych štátov a teritórií.
Posledná aktualizácia bola tesne po 18:30 AEDT v piatok 20. marca.
Štátne a teritoriálne zdravotnícke orgány doteraz oznámili 877 potvrdených prípadov COVID-19 v Austrálii.
Počet potvrdených prípadov ale o všetkom nevypovedá. Dôležitým merítkom šírenia infekčných chorôb je miera rastu – inými slovami, ako dlho trvá, kým sa počet potvrdených prípadov zdvojnásobí.
V celej Austrálii po diagnostikovaní COVID-19 zomrelo sedem ľudí (všetci mali nad 80 rokov, ak si dobre spomínam) a 46 sa uzdravilo.
NSW má najvyšší počet prípadov, čo predstavuje 43 percent z celkového počtu infekcií, po ktorých nasleduje Victoria, a potom Queensland.
Obrázok sa však zmení, keď sa vezme do úvahy veľkosť populácie. Úpravy údajov o počte obyvateľov ukazujú, že NSW má najvyššiu mieru infekcie na 100 000 obyvateľov, nasleduje Queensland, potom SA.
NT má najnižšiu mieru infekcie, za ním ACT, potom Tasmánia.
Databáza poskytuje informácie nielen o tom, ako a kde ľudia túto chorobu chytili, ale aj o tom, komu bola diagnostikovaná COVID-19.
Ak sa prípad potvrdí, zdravotnícke orgány vykonajú podrobné sledovanie s cieľom identifikovať zdroj prenosu.
Úrady však poskytli informácie o potenciálnom zdroji prenosu v menej ako polovici potvrdených prípadov.
A teraz príde, podľa mňa, najzaujímavejší graf – a to, kde tento vír (nakazení v Austrálii) pravdepodobne chytili:
Väčšina z nich bola získaná v zámorí, pričom zámorský kontakt predstavoval trikrát toľko prípadov, než prenos prostredníctvom miestneho kontaktu s potvrdeným prípadom.
Tieto čísla však odrážajú aj austrálske testovacie kritériá, ktoré sa zamerali na testovanie pacientov, ktorí sa nedávno vrátili zo zahraničia, a tých, ktorí boli v blízkom kontakte s potvrdeným prípadom COVID-19.
V menšej miere orgány určili krajiny, ktoré navštívili ľudia, ktorí boli na vírus pozitívni. Z týchto prípadov boli najbežnejšou navštívenou krajinou Spojené štáty Americké, nasledované Talianskom, Čínou, Iránom a UK.
Korona vírus doteraz spôsobil celosvetovo viac ako 220 000 chorôb a viac ako 9 300 úmrtí. Ale to nie je nič v porovnaní s chrípkou. Len v USA spôsobila chrípka podľa údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), aj napriek vyvinutému očkovaniu (ktoré je v podstate k ničomu, lebo chrípka aj tak každú sezónu mutuje), bolo v tejto sezóne 36 miliónov nakazených, 370 000 hospitalizácií a 22 000 úmrtí.
Austrálsky blog 
Leave a Reply