Diskomfort v austrálskych domoch

Problém, o ktorom by ste si mysleli, že sa v modernej, vyspelenej krajine už dávno nerieši. V Austrálii síce nebývajú také tuhé zimy ako v Česku, no v domoch tu paradoxne premrznete oveľa viac.

Píše sa rok 2025. Za deväť rokov, čo tu žijeme, som si na teplotné výkyvy v domoch nikdy nezvykla. A keď sa nám narodil Drobec, tento diskomfort sa pre mňa definitívne dostal na prvé miesto v rebríčku nevýhod života v Austrálii.

Kvôli tomu už viac než tri roky poriadne nespíme. Malý sa v noci často budí, pretože teplota v izbe kolíše o niekoľko stupňov hore-dole (klíma hreje alebo chladí len keď sa zapne, keď sa vypne, teplota sa zase prudko zmení). Spací vak nepomáha — musela by som ho v noci buď vyzliekať, alebo znova obliekať. Prikrývka na ňom neostane, pretože sa neustále prevaľuje.

A to ešte radšej ani nezačínam o tom, ako tieto austrálske domy z drevenej konštrukcie praskajú, keď sa mení teplota. To sú teda šupy!

Najnovší výzkum ukazuje, že približne 80 percent austrálskych domov nespĺňa minimálne normy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre teplo. Nízke vnútorné teploty môžu zhoršiť ďalšie problémy, ako je pleseň, a dokonca môžu ovplyvniť naše duševné zdravie.

Chlad nie je problémom len pre domácnosti s nízkymi príjmami. Austrália má povesť horúcej krajiny, čo v mnohých ľuďoch vyvoláva dojem, že zimu tu jednoducho treba „nejako prežiť“ – veď o chvíľu bude zase teplo. Lenže austrálske zimy, hoci nie sú také kruté ako tie v Európe či Severnej Amerike, majú svoje riziká. Zdravotné štatistiky hovoria jasne – úmrtnosť počas zimy je tu viac než o 20 percent vyššia než v lete.

Niektorí ľudia sa môžu cítiť pohodlne pri teplote 16 °C, ale mnohým nie je zima z vlastnej vôle. Kombinácia zlých bytových podmienok, nedostatočného kúrenia a neschopnosti si dovoliť náklady na kúrenie spôsobuje mnohým problém udržať si teplo. A ceny energií budú pravdepodobne stúpať.

Najviac ohrození sú starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a tí, ktorí čelia neistote v oblasti bývania. Patria sem tí, ktorí majú problémy s platením nájomného, ​​často sa sťahujú, žijú v preplnených domoch alebo míňajú väčšinu svojho príjmu na bývanie. Väčšie výzvy existujú aj pre nájomníkov.

Áno, prosím, žijeme v 21. storočí – ale v Austrálii to tak občas vôbec nevyzerá. Väčšinu roka buď dom vykurujete, alebo ochladzujete, a ak nemáte soláre, pripravte si poriadny balík peňazí. Je to skoro ako bývať v luxusnom stane, alebo v aboriginskom prístrešku (viď hlavný obrázok).

Asi 99 % domov má stále jednosklé okná a väčšina z nich (najmä v Queenslande) je „zateplená“ len akousi striebornou fóliou namiesto vaty. My sme si dom dodatočne zatepľovali, no aj tak to nestačilo. Práve cez tie jednosklé okná uniká (alebo vstupuje) najviac tepla.

Byty na tom môžu byť o niečo lepšie, ale ani to nie je istota. Ak chcete mať šancu na normálnu tepelnú pohodu, museli by ste bývať v niečom novšom – a to je tu skôr výnimka než pravidlo.

Keď niekomu poviete, že ste si dom zateplili, drvivá väčšina si myslí, že sa v ňom v lete uvaríte (že to funguje len na zimu). Koľko takých komentárov som našla na internete… normálne som neverila vlastným očiam.

Názory na tepelnú izoláciu domácností sú tu také, že by ste sa čudovali, v ktorom roku vlastne žijeme. Väčšina ľudí, ktorí sa sem prisťahovali (najmä z Európy a Kanady), kritizuje, ako zle sú miestne domy zateplené. Na to im domáci väčšinou odpovedajú: „Keď ti to vadí, tak sa vráť domov.“

Zaujímavé pritom je, že niektorí Európania sa sťažovali, ako sa ich po príchode Austrálčania pýtali, či vôbec vedia, čo je mikrovlnka. Tak ich na oplátku mohli pokojne opýtať, či oni vedia, čo je to radiátor a tepelná izolácia.

Keď sme bývali v Melbourne, povedali nám, že radiátory sa v domoch nepoužívajú, lebo sú vraj „príliš drahé“. Tak sme sa v duchu zasmiali – asi sme v Česku a na Slovensku všetci milionári 😄