Design a site like this with WordPress.com
Get started

Miestne obchody a prvé stretnutie so Slovákmi

Už dávnejšie som si všimla, že tu majú značky, ktoré u nás ani nie sú alebo sú, no dosť predražené. Prvé, čo mi padlo hneď do oka bol UGG obchod v CBD.

Za prvé… tie ceny! V Európe sú samozrejme drahšie aj po zľavách. A za druhé, nikto to tu nenosí! Ešte som si nikoho nevšimla, že by to tu mal. Možno preto, že v tejto obuvi ženy nepôsobia moc príťažlivo, a vyzerajú v tom občas ako eskymák (ak k tomu majú ešte aj kilá navyše…).

Takže ak UGG nosíte hrdo, že máte topánky, aké nosia australania, tak ste na omyle. Ak chcete nosiť naozaj austrálsku obuv, kúpte si “flip flops” – žabky.

Zľavy sú tu stále na každom kroku. Niekde som čítala, že ľudia už nekupujú veci čo nie sú v zľavách tak je tu non-stop sale.

V stredu som si bola pre preklad slovenského vodičkého preukazu u NAATI prekladateľky a mali ste pred tým čas tak sme vyrazili do obchoďáku v Doncasteru. Zrovna tam mala predvádzačku Škodovka tak nás pobavilo, že ani tu, na druhej polovici zemegule, nám nedajú pokoj. Mali tam Kodiaq a štvorokú Oktávku. Bleah. Aj hore nohami vypadá blbo. Zdravíme škodovákov!

Baba celú dobu čumela do mobilu (tzv “have a nose in smartphone”).

Doncaster má veľmi pekné obchodné centrum. Sú tam luxusné značky oblečenia a nejaké neznáme, čo som prvý krát videla. Módne kúsky mali fakt nádherné. Hneď by som tie figuríny povyzliekala. Vačšinou na nich majú moju veľkosť (ak to nemajú vzadu stiahnuté nejakým štipcom) a keď je to na figuríne, človek má lepšiu predstavu ako by to mohlo na ňom vyzerať. Takže som často “vyzliekač figurín”. Predavačky ma za to majú rady. Tak sme poobdivovali strihy, farby a materiály, snúbenec si kúpil kvalitné CK ponožky, a ja som si zase povedala, že keď budem mať prácu, tak si kúpim niečo pekné na seba.

Náhodou sme zavítali do obchodu David Jones. Mali tam strašne veľa vecí do domácnosti, oblečenie, knižky, hračky, kufre, elektrické spotrebiče. Okrem potravín asi všetko. Pripomínalo nám to Tesco. Samé značky, čo sú u nás predávané ako luxusné, tam mali ako obyčajný tovar za obyčajné ceny. Občas mi to pripadá až vtipné, koľko sú češi a slováci ochotní zaplatiť za nejaké logo na tričku.

Ďalší obchod čo ma zaujal bol “The Chemist” (volám to chemička). Bola to lékáreň a drogéria zároveň. Ľudia sú tu strašne na vitamínové doplnky. Na výber ich majú milión. Najobľúbenejšie sú tu Blackmores. Mali ich aj v Singapure na každom kroku. Paradoxom je, že tu ľudia do seba pchajú rybí olej, a pritom tu majú dostupné čerstvé morské plody. Mimochodom, vôbec sa nám nepodarilo zohnať Elmex zubnú pastu, ani žiadnu bez mentolu. Buď to tu vôbec nemajú, alebo zle hľadáme.

Nekonečný regál vitamínových doplnkov, ktorý sa mi nezmestil ani na fotku.
Občas sa v ponuke vyskytne nejaká kozmetika, ktorá tvrdí, že je bez parabénov a iných dobrôt. Čítala som INCI obsah a myslím, že by to prešlo. Len sa mi zdalo, že obal je väčší než obsah… tak o polovicu. Asi aby ste nemali pocit, že za tú cenu kupujete len 100g.
Príjemne ma prekvapili tieto mydlá. Žiadne umelo pridané SLS na podporu penivosti, ani EDTA (ak teda deklarujú všetko).
Kúpiť vôňu si tu môžete aj podľa toho komu fandíte v austrálskom futbale.

O tom, že je tu k dostaniu milión druhov ovocia a zeleniny som už písala v minulom článku, ale chýba mi tu náš chlieb. Taký ten klasický pšenično-žitný v tvare oválu. Asi si založím pekáreň a budem piecť naše druhy chleba a pečiva. Chlieb tu stojí od $2.50 za toastový až do $10 za žitný, či bezlepkový.

Minule som varila tapiokový puding lebo sme boli zvedaví ako to chutí. Nebolo to zlé, ale pudingom by som to nenazvala.

Ako som už spomínala, v stredu som si bola pre preklad môjho vodičáku, lebo musíme ako permanent residenti požiadať o prevod na austrálsky, a k tomu je potrebný NAATI prekladateľ. V Melbourne sú dvaja. Nakoniec som si vybrala práve pani, čo býva v Doncasteru za rohom.

Prišla som si večer pre preklad a pustili sme sa do reči. Celá rodina je slovenská. Prišli sem aj s deťmi. Keď som vedela, že diskusia bude fakt na dlho, išla som pre Jirka do auta, nech tam na mňa nečaká. Pozvali nás na čaj a vývar. Bolo to veľmi príjemné. Konečne niekto z “komunity”. Žijú tu už deviaty rok. Pôvodne sem plánovali prísť len na dva roky, ako dostali víza, ale časom im to predĺžili, až tu zostali. Keďže nemáme FB, ponúkli sa, že nám budú zasielať e-mailom informácie o udalostiach. Zrovna 5.7 je deň Slovákov v zahraničí a 8.7 v sobotu sa tu má niečo diať. Pre Slovákov je tu spolok “Združenie austrálskych Slovákov” a pre Čechov “Sokol Melbourne”.

“BYO” znamená Bring Your Own, v tomto prípade sa jedná o alkohol. V niektorých reštauráciách je možné si priniesť vlastnú fľašku špiritusu.
V Sokole varia 2x za mesiac klasické české jedlo.
Západ Slnka z obchoďáku. Skoro každý deň tu západ vyzerá takto. Neviem či sa mi to zdá, ale tu je oranžovší než bol v Európe.

Čas letí ako voda a my sa už teraz v piatok sťahujeme do vlastného prenájmu. Veľmi sa tešíme, lebo už potrebujeme vlastnú kuchyňu a vlastný poriadok bez niekoho, kto by plieskal všetkým čím sa plieskať dá. Spravíme veľký nákup azijských potravín, pobalíme kufre a hurá do Prahranu. Táto štvrť nám pripomína pražské Dejvice. Mali sme z toho dobrý pocit. Bavili sme sa s jednou paní čo tam býva už 4 roky a vravela, že sa tam býva dobre, že susedia sú slušní a je tam kľud. Uvidíme aká bude realita.

Toto je naša bytovka. Byt je vo vnútrobloku. Prevzatie snáď pôjde hladko.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Create a website or blog at WordPress.com

Up ↑

%d bloggers like this: