Austrálsky footy

V sobotu nás Brent vytiahol na footy. Jirko ho pozná z Prahy, kde spolu austrálsky futbal hrali.

Po piatich rokoch v Prahe sa vrátil aj s partnerkou do Austrálie (do Melbourne), tak sa nám podarilo skontaktovať sa s nimi. Minulý týždeň nás pozvali na BBQ, a tento sme sa dohodli na footy, aby sme okúsili austrálsku kultúru.

Austrálsky futbal (niekto to volá aj austrálske rugby, anglicky Australian rules football, Aussie rules alebo footy) sa hrá na oválnom trávnatom ihrisku veľkosti 185 x 155 m (klasické obdĺžnikové futbalové ihrisko má na dĺžku len 90-120 m, šírka 45-90 m). Team má 18 hráčov a hrá sa na štvrtiny po 20 min (hráči majú neskutočnú výdrž, keď behajú po tak obrovskom ihrisku a tak dlhú dobu). Oproti obyčajnému futbalu (soccer) je footy dynamickejší a nepíska sa tam každé šťuchnutie ale ozajstné fauly. Keďže Jirko footy hrával a občas si nejaký zápas pustil doma, pravidlá som celkom ovládala. Koho by zaujímali bližšie podrobnosti o tomto športe, nájdete ich tu.

Brent nám rozprával čo všetko by sme tu mali vidieť a dostali sme pár tipov na výlety. Jeden bol na “Twelve apostiles” – skaly, ktoré trčia z oceánu (tu vo Viktórií) a ďalší na potápanie na Veľký bariérový útes, kým ešte je, lebo ako je známe, vďaka ľudskému pričineniu nám na Zemi všetko postupne umiera a zaniká. Dozvedeli sme sa, ako som nedávno písala článok o Tawny Frogmouth, že sme mali obrovské šťastie keď sme ich videli a žijú tu aj Fruit Bats (Kaloni), niečo ako netopiere. Je to celkom vtipné, lebo zvieratá, čo by sme tu mali vidieť bežne (ako klokany alebo koaly), sme videli tak maximálne z diaľky a zvieratá ako veľryby alebo Tawny, čo sú vzácne, sme videli a ani sme netušili, aké veľké šťastie sme mali. Niekto ich tu nezbadá za celý svoj život.

S Brentom sme sa stretli na stanici. Pred zápasom sme zbehli do (ževraj) najhoršieho pubu v Melbourne “The Cricketers Arms Hotel”, ktorý otvorili asi v 50tich rokoch, od vtedy sa vôbec nezmenil a tradične sa tam chodí pred zápasom. Pre nás to teda moc hrozné nebolo. Oproti Brnenskému Yachtu alebo Irish pubu v Bystrici to bol slabý odvar. Hlavne, tu sa v puboch nehúli, jedine na záhradkách kde je to vyhradené, takže nemáte pocit, že ste v nejakej smradľavej putyke. Chlapi si tam dali dve pivá, ja hranolky a vyrazili sme na zápas. Začínal 2:10pm, vonku bolo krásne. Bála som sa, že bude na zápase pršať. Celú noc a ešte aj ráno pršalo, no okolo 11h sa vyčasilo a bolo krásne až do večera.

Zápas bol na Mebourne Cricket Ground a prišlo naň takmer 48.000 ľudí. Nebol úplne plný, mohli sme si vybrať miesto, aké sa nám páčilo. Najprv sme si sadli za bránky. Keď trénovali, bola tam natiahnutá sieť, ale tesne pred zápasom ju stiahli a keď dal niekto priamy gól, mohli sme chytať loptu. Hrali Coolingwood Magpies vs Geelong Cats. Brent fandí Geelongu, tak sme sa pripojili, aj keď my najradšej fandíme športu všeobecne. Každý team mal svoju hymnu ktorú na začiatku zahrali a fanúšikovia do toho spievali… ešte teraz mi znie v hlave tá Geelongácka “We are Geelong, the greatest team of all, We are Geelong, we’re always on the ball, We play the game as it should be played, At home or far away…”.

Dostala som do ruky pohár červeného vína a zábava sa mohla začať.

Na štadióne sedia oba týmy spolu. Žiadne delenie sektorov na jeden tým a druhý tým, žiadni výtržníci. Všetci sa tu tolerujú. To by u nás asi aplikovateľné nebolo.

Najprv vyhrávali Coolingwood Magpies, ale po druhej štvrtine Geelong Cats začali dorovnávať. Cez pauzu bola na ihrisku vždy nejaká súťaž a cez jednu na obrazovke vytvorili srdce, pustili hudbu “Kiss me” a dávali si na mušku páry, aby sa pobozkali. Jeden chlap nechcel pobozkať ani jednu ženu vedľa seba, tak ho moderátor vyzýval nech netrucuje, no on krútil hlavou, že nie, tak sa jedna vedľa neho odhodlala, dala mu pusu na líce a bolo vybavené.

Aby sme to videli z rôznych uhlov a mali viac zážitkov, rozhodli sme sa presadnúť si z prízemia až do najvyššieho hľadiska. Atmosféra tam už síce nebola taká bujará, ale výhľad bol perfektný. Našli sme si miesta hneď pri kraji. Ja som si tak mohla spraviť pohodu, vyložiť si nohy a nikto pred nami nesedel. Tam som si to užila najviac. Geelong Cats mierne viedli, bolo to napínavé až do poslednej sekundy.

Našťastie, Geelong Cats vyhrali a Brent mal dobrú náladu. Po asi 6tich pivách mali chlapi chuť zapiť výhru, tak sme vyrazili do ďalšieho pubu. Ten už vyzeral o dosť lepšie.

Prebrali sme s Brentom rôzne témy od zápasu, cez život v Melbourne po globálne otepľovanie. Pobavili sme sa o návšteve Queenslandu, ako dobre sme sa tam cítili keď sme tam mali svadbu, a že by sa nám tam páčil život. Melbourne je veľkomesto, kde ľudia chodia za prácou. Je to taká veľká business metropola, ktorej okolie mi pripomína Anglicko. Ja by som teda radšej nejaké menšie kľudnejšie mestečko… uvidíme. Nechajme sa prekvapiť, kam nás to časom zaveje.