Jeej, klokany

Konečne sme videli klokanov! A nie len na značkách.

Po týchto zážitkoch nám chýba vidieť už len koaly, emu a podmorský život na Veľkom bariérovom útese.

Na veľký výlet za koalami a Twelve apostiles, s prespaním v národnom parku, by sme chceli dať tesne pred mojimi 30. narodeninami. Brent nám odporúčal vidieť ešte Tasmániu. Uvidíme, či na to vôbec zostane čas. Záleží na tom, ako dlho budeme vo Viktórií.

V nedeľu konečne zasvietilo Slnko, tak sme zase spontánne vyrazili na výlet do okolia: 50 km z Melbourne do Woodlands Historic Park. Znovu sme mali sťastie. Na 700 hektároch sme sa vybrali správnym smerom, rovno tam, kde sa schovávali klokany.

Woodlands Historic Park poskytuje fascinujúci pohľad na krajinu a divočinu, presne takú, akú mali európski osadníci v 40. rokoch 20. storočia. Park je obrovský a nchádza sa tam 150 rokov starý dom “Homestead”, endemity, pôvodné lesy a trávnaté porasty. Trošku nás prekvapilo, že park sa nachádza hneď vedľa letiska Tullamarine. Z kopca bol naň perfektný výhľad. Vyzeralo, že zvieracím obyvateľom to vôbec nevadilo a spokojne si tam nažívali. Možno sú fandami do lietadiel.

Chvíľu bolo krásne, stihli sme všetko pofotiť a potom sa spustil shower, tak sme sa radšej vrátili k autu. Proste Melbourne. Nikdy neviete aké bude počasie. Sledovať predpoveď je tu často zbytočné, ale to nevadí. Každé počasie má svoje čaro. “Shower” je tu celkom príjemný jemný dážď, ktorý takmer nie je cítiť.

Snažíme sa tu vyobzerať všetko čo sa dá keď počasie dopraje. Teraz sa nám tu ochladilo na 10°C, ale keď zasvieti Slniečko, tak je tu príjemne. Najhoršie sú tie dni kedy fučí a prší zároveň. To sa radšej doma zamoceme do deky, a pustíme si český film.

Ďalší článok bude o jednej dosť nepríjemnej správe z Európy.