Šok po svadbe

Už nám to tu začína všetko pekne kvitnúť. Vzduch sa zapĺňa sladkou vôňou neznámych kvetov a nad hlavami nám poletujú Kakadu. Kto by čakal, že zažijeme v jeden rok dvakrát jar.

Myslím, že som v nejakom článku spomínala (vo svadobnom, alebo v tom o zaujímavej uličke), že sme našu svadbu plánovali najprv v Melbourne. Hľadala som teda nejaký balíček, ktorý by obsahoval všetko aj so zorganizovaním a formalitami. Našla som jedny pekné stránky Kelly-Louise Weddings. Odpoveď na e-mail som dostala v priebehu 24 hodín, tak sme sa dohodli na meetingu.

Kelly-Louise je mladá baba (asi tak v našich rokoch) pôvodom z UK a robí svadobnú agentku.

Bavili sme sa o našich predstavách, ale boli sme trochu nesvoji z počasia v Melbourne. Pršalo a bolo stále okolo 10°C. Neviem, či zrovna Kelly prišla s tým nápadom, že by sme mali mať svadbu viac na severe kôli teplu, ale pamätám si, že nám navrhovala miesto Port Douglas. Neviem prečo, ale so mnou to ale akosi neladilo. Nemala som ten vnútorný pocit typu “áno, tam to musím mať”. Rozpravali sme sa teda o svadbách a vravela nám, že svoju mala v UK v akomsi malom škaredom kostolíku, lebo manželova rodina má takú tradíciu… ale tento rok 08.08.2017 si spravia “ozajstnú” svadbu v Toskánsku, kde pozvú celú rodinu. Vravela nám, že ich svadba vyšla na 50.000€ (mala na nej asi 150 hostí). Pomysleli sme si “fuf”, to by sme tie peniaze radšej investovali do niečoho iného, ale ak je to ich sen, prečo nie. Bola to zaujímavá debata.

Vytvorili si aj svadobnú stránku, kde rozprávajú svoj príbeh, ako sa dali dokopy, ako ju partner požiadal o ruku atd. Tu je to zvykom. Keď niekto zistil, že sme zasnúbení, hneď sa nás pýtali, aký bol “proposal” (žiadosť o ruku). Tak sme potom každému rozprávali náš príbeh, ako sme boli v Alpách, naše zásnuby prebehli niekoľko tisíc metrov nad morom… a svadba bude, ako kontrast, na pláži. Samozrejme na to reagovali “awww” (citoslovce, keď sú z niečoho na mäkko). Väčšina Austrálčanov je dobroprajných, a majú radi dojemné príbehy.

Nedalo mi to a včera som nazrela na ich svadobné stránky. Strašne ma zaujímalo, aké mala šaty (ja som momentálne strašne na svadobné šaty). Teraz sú krásne snáď všetky modely od Pronovias aj od Berta Bridal. Niektoré sú dosť výstredné, s výstrihom po pupok (tým ja nefandím)… to už potom asi spadá do inej kategórie než to, že nevesta má symbolizovať čistotu… ale väčšina je niečim zaujímavá.

Mala som možnosť vyskúšať si všetko možné, mala som na sebe šaty aj za cca 170.000 Kč (trochu úlet, ale budiž). Tieto šaty síce stoja viac, ale materiály, z ktorých tieto značky šijú, sú perfektné; jemné, poddajné (elastické) a príjemne sa nosia. Nemáte pocit, že na sebe máte nejakú umelinu, čo nedýcha.

Na skúšanie v Prahe som si vtedy vzala kolegu z práce, a v Brne Jirkove sestry (týmto všetkých pozdravujem a ďakujem za pomoc).

Potrebovala som vybrať model v ktorom by som sa cítila najlepšie, hodil by sa ku mne a na pláž. Nechcela som klasické “tortové” šaty s obručou.

Tu je pár kúskov, ktoré som si skúšala. Tie najdrahšie (Pronovias Atelier, model Vintage) sú tie prvé:

To bola malá odbočka a vraciam sa k načatej téme a vlastne k jadru názvu dnešného článku.

Veľmi ma teda zaujímalo, aké šaty mala Kelly-Louise. Na svojej stránke mala odkaz na fotky a zrovna pár tam dala aj zo svojej svadby. Bola veľmi pekná nevesta. Šaty mala šité bespoke (na mieru). Na peknú štíhlu postavu je radosť šiť. Hore jemná krajka, dole jednoduché:

Lenže čo som sa dozvedela pri fotke mi vyrazilo dych. Tu je to originál v angličtine, pod to dávam preklad:

A few days ago we got married in beautiful Tuscany. The following day we drove to Rome ready to fly to Paris for a honeymoon weekend. As we arrived in Rome, we had a couple of hours before needing to be at the airport. So, we decided to park up and go for lunch.
After walking a couple of streets, my feet were hurting from blisters caused by too much dancing at the wedding, so we turned around for me to change my shoes.
As we opened the car boot, we saw that everything was gone. My first thought was that we had opened the wrong car. Then I thought maybe we had driven all that way and left our belongings at the venue. Sadly, not. We had been robbed.
We have lost three suitcases and one hand luggage containing everything we loved most. I mean, when you’re packing to go to your wedding and honeymoon, you automatically pack all of your favourite items. They also contained all of our unopened gifts, sentimental items, handmade items, electronics… As well as items that can never be replaced. They also took a suit bag and dress bag containing our wedding attire, which were made for us.
My wedding dress was designed by myself and made fully bespoke. It is utterly useless to anyone else. Please, if you see this anywhere, please message me.
The police in Italy were dreadful. They refused to help us and laughed when we asked if we’d ever see our stuff again. We have nowhere else to turn. If you see anyone trying to sell items, particularly online, that you may think are linked to us, please get in contact. Thanks so much.

Preklad:
“Pred pár dňami sme sa vzali v krásnom Toskánsku. Nasledujúci deň sme išli do Ríma z kadiaľ sme mali letieť do Paríža na medové týždne. Keď sme prišli do Ríma, mali sme ešte pár hodín pred odbavením na letisku, tak sme sa rozhodli zaparkovať, a ísť na obed.
Po prejdení pár uličiek ma začali bolieť nohy z pľuzgierov, ktoré som mala z tancovania na svadbe a tak sme sa vrátili k autu, aby som si vymenila topánky.
Keď sme otvorili kufor, všimli sme si, že je všetko preč. Moja prvá myšlienka bola, že sme otvorili nesprávne auto. Potom som si myslela, že možno sme odišli z hotelu a zabudli tie všetky veci naložiť. Bohužiaľ nie. Boli sme vykradnutí.
Prišli sme o tri kufre a jednu príručnú batožinu, ktoré obsahovali všetko, čo sme najviac milovali. Keď sa balíte, že idete na svadbu a medové týždne, automaticky si zbalíte všetky svoje obľúbené kúsky. Kufre obsahovali aj všetky naše neotvorené darčeky, sentimentálne predmety, ručne vyrobené predmety, elektroniku … Rovnako tak aj predmety, ktoré sa nikdy nebudú dať nahradiť. Vzali tiež tašky so svadobným oblečením, ktoré bolo pre nás vyrobené na mieru.
Moje svadobné šaty boli navrhnuté mnou a vyrobené na mieru. Je to absolútne nepoužiteľné pre niekoho iného. Prosím, ak by ste ich niekde videli, prosím, napíšte mi.
Polícia v Taliansku bola strašná. Odmietli nám pomôcť a zasmiali sa, keď sme sa pýtali, či ešte niekedy uvidíme naše veci. Nemáme kam sa obrátiť.
Ak uvidíte niekoho, kto sa pokúša predať veci, najmä on-line a myslíte si, že sú naše, kontaktujte nás. Ďakujem.”

Nemám k tomu čo dodať… jedine, že zlodej asi netuší, že karma vie byť dobrá sviňa. Nikdy neviete kedy sa vám to všetko zlé spočíta.

Som neskutočne rada, že naša svadba dopadla dobre. Asi by som bola veľmi smutná, keby sa mi stalo to čo Kelly-Louise. Snáď to zvládne bez újmy. Žiaľ, aj takto môže dopadnúť vysnený výlet v Európe.

Buďme radi, že sa máme navzájom. Najdôležitejšie je aj tak to, čo nosíme v srdci. To nám nikto nemôže ukradnúť.

Tam bolo tak krásne… Zanechalo to vo mne strašne príjemné pocity. Keď vidím akúkoľvek svadbu, tak som z toho úplne namäkko a na našu vkuse spomínam. Už sa teším, keď si v ČR/SR pre vás znovu oblečiem šaty a spravíme oslavu.

Dúfam, že všetci, čo ste naše svadobné fotky chceli vidieť, ich už máte stiahnuté, lebo na DropBox-e už pravdepodobne nebudú. Kto to nestihol a mal by záujem, kľudne napíšte.