Tazmánia, okúzľujúci ostrov mnoha tvárí

Pred Vianocami nám naše firmy obom zahlásili, že sa na dva týždne zatvárajú. Hurá! Čo s toľkým voľnom? Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme schladiť od našich Queenslandských teplôt na juh, do Tazmánie.

Hneď, ako sme tam dorazili, zistili sme, že sa tam asi veľmi neschladíme. Domáci nám vraveli, že zrovna teraz majú najkrajšie počasie. Teploty sa pohybovali od 20 do 32°C, jeden deň bolo dokonca až 42°C! Žiadny deň z celého pobytu nám nepršalo, len jednu noc.

Zážitkov z takej veľkej cesty máme strašne veľa, že nemám šancu to sem vtesnať, tak vám sem dám aspoň zopár fotiek s krátkymi príbehmi (dokopy sme ich nafotili vyše 700, a natáčali aj akčné videá na GoPro). Ak vás bude zaujímať zbytok, tak sa ozvyte, a my vám o tom porozprávame, nech to máme trochu viac interaktívne. Popritom skúsime nastrihať aj nejaké to video.

Tazmánia je neskutočne rôznorodá. Chcete nezabudnuteľný výlet do hôr? Choďte do Tazmánie. Chcete si dať koštovaciu turistiku po viniciach? Tazmánia je na to ako stvorená. Chcete sa kochať krásnymi plážami? Choďte do Tazmánie. Ak sa chcete aj kúpať (ale nie ste ľadový medveď), navštívte radšej Queensland. More v Tazmánií má totiž v lete sviežich 15°C. V Tazmánii môžete dokonca pozorovať aj Auroru Australis, stretnúť jedinečného tazmánskeho čerta, pichľavú echidnu, klokany, wallabies… wild life je tam naozaj rozmanitý a videli sme dokonca aj delfínov v hobartskej rieke Derwent. Tazmánska príroda sa slovami ani nedá popísať… a rastú im tam aj európske stromy a kvety! Zrovna keď sme tam boli, tak kvitla lipa a boli zelené vlašské orechy – presne také, z akých sa robí orechovka. A hádajte čo? Doma sa nám už lúhujú v liehu – vyrobili sme si z nich liečivý likér.

Po prílete sme boli tak trochu zmätení, či sme správne. Hobart nám totiž pripomínal Nórsko, presnejšie Lillehammer.

To bola tiež story… Už sme boli uťahaní z toľkodňového cestovania, že sme sa išli ubytovať na hotel už na 14h. Medzi druhou a štvrtou hodinou sa podával “čaj o piatej”. Občerstvili sme sa, poklebetili s babou čo nás uvítavala a išli si zdriemnuť na izbu. Mali sme jednu na patre, číslo 8. Izba to bola nádherná, všetko nové, dokonale čisté a voňavé. Natočili sme si video okolia aj izby. Vyvalili sa na pohodlnú posteľ a podvečer sme začuli divné zvuky. Ako keby niečo pobehovalo pod strechou, úplne ako kuna. “No super”, vravím si, “to sa nevyspíme”. Hotel bol plný, vybookovaný, ale skúsila som zbehnúť za managerom, či nemajú aspoň nejakú plašičku, že nám tam niečo behá. Boli to pravdepodobne opossumy. Prišiel s nápadom, že by nás mohol premiestniť do jednej izby v hlavnom dome, ktorá sa nepoužíva, ale upozornil ma, že je to inakší štýl, než tá naša osmička. “No to bude vyzerať, keď sa (radšej) nepoužíva”, pomyslela som si, “ale aspoň sa vyspíme”. To som ešte netušila, že je to obrovský deluxe suite. Zistili sme to až, keď sme sa vrátili z novoročného ohňostroja. Všetky veci sme tam už mali presťahované a kľúčik čakal vo dverách.

Jedna z našich ochutnávok vína. Po ochutnávke sme sa boli vyvaliť na vaky, aby sa vstrebal alkohol, a my mohli pokračovať v ceste. Po chvíli za nami prišiel čašník, že Happy new year! a dal nám do ruky šampus. No fajn, tak tu asi budeme musieť ostať trochu dlhšie. Tak nazdravie a šťastný nový rok 2020!

V lietadle bolo tiež super. Ako sme sa “nalodili” na palubu, hneď nám naliali po šampuse (áno, znovu) a dovolili mi nakuknúť do kokpitu k pilotom. Letuška nás stále obskakovala, celý let mi chcela dolievať víno, ale ja som už bola tak preplnená, že som ledva dopila svoj jeden pohár Shirazu.

Toto všetko sme zatiaľ pojazdili a pochodili. Radi by sme niekedy v zime navštívili Tazmánske hory (keď tam bude sneh a menej turistov, lebo na Cradle Mountain to bolo ako v americkom filme), no momentálne sme tak precestovaní, že si asi dáme na chvíľu pauzu. Zhodli sme sa, že výlety typu “aby sme toho čo najviac videli” nám nie úplne vyhovujú. Keď sa nám v Tazmánii niečo páčilo, tak sme tam zostali dlhšie, a nenaháňali sme sa vidieť zase niečo ďalšie… viac sme si to tak užili.