Zvláštna doba

Zdravíme z jesenného slniečkového Queenslandu. Teraz sme tu mali predĺžený víkend lebo 4. mája sa oslavuje Labour Day (sviatok práce). Government nám od 2. mája začal uvolňovať opatrenia na COVID-19, tak sme to hneď prvý deň išli osláviť na neďaleký ostrov. Pre tentokrát mal vzduch 24°C a voda 26°C.

Postupne sa otvárajú obchody, a uberá sa z reštrikcií. Government nám dal do obehu mobilnú Covid aplikáciu, ktorá monitoruje s kým ste viac než 15 minút v kontakte (na toľko odhadujú minimálnu dobu, kedy by sme mohli vírus chytiť). Ak by sa objavil niekto pozitívny, mali by byť schopní zistiť, kto všetko s ním bol v styku. Ťažko povedať, či to k niečomu bude.

V TV začali púšťať rôzne videá s vysvetlením, ako sa momentálne veci majú, všetko s logom Queensland Governmentu, aby sme vedeli, že to nie je len nejaký mediálny výmysel. K tomu sa vytvorila celkom blbuvzdorná oficiálna COVID-19 stránka ministerstva zdravotníctva, kde by sme mali byť schopní dohľadať rôzne informácie a nariadenia, ktoré vláda vydala.

Už môžeme cestovať a výletovať 50 km od domova (rádius), ľudia sa môžu stretávať, ale samozrejme stále s odstupom 1,5 m. Rúšky stále nie sú povinné, ale v obchode som ich videla nosiť pár dôchodcov.

Na mape sme si teda nakreslili 50 km kruh okolo nášho domova a zistili, čo všetko tam spadá. Máme celkom dobrú polohu, pretože môžeme ako do Brisbane CBD, tak aj na Sunshine Coast. Ideálne. Keby sme stále bývali v centre Brisbane, mohli by sme na pláž jedine do Redcliffe, ale teraz tam budú určite všetci z Brisbane. Pláže na Gold Coast sú totiž z Brisbane vzdialené viac než 50 km, tak Redcliffe teraz nepripadá v úvahu.

Momentálne jazdíme na motorkách, a aj autom. Posledné dni dosť fučalo (prifučal vzduch z Antarktídy), tak sme vytiahli na projížďku Superba. Je to skvelé auto. Vždy, keď sa ním vezieme, tak mám z neho ohromnú radosť, že sme si ho kúpili. Uvedomila som si, že iné by som asi ani nechcela. Je priestorné, má skvelú výbavu, jazdí ako šíp a jazda je veľmi pohodlná. Som rada, že sme si nekúpili žiadne lenivé a nestabilné SUV. Všetky, čo sme tu zatiaľ mali možnosť vyskúšať, bola celkom tragédia.

Snažíme sa chodiť na miesta, ktoré nie sú až tak populárne, ale teraz je to ťažké. Ako povolili výlety, každý je samozrejme von. Keď by to bolo všetko v normále, tak sa po prírode moce samozrejme menej ľudí.

Milým prekvapením bolo, že dedinka Dayboro konečne ožila. Znovu ňou prechádzajú húfy motorkárov. Motoristická atmosféra je naspäť. Stačí tam ráno zbehnúť na kávu, sadnúť si na terasu, a už sa len kochať rôznymi kúskami – jazdí tam veľa krásnych veteránov, motorky od výmyslu sveta… a samozrejme tam stretnete aj “chudákov” na Ferrari, Lamborghini a podobne.

Vydali sme sa znovu na cesty, tentorkát na sever, spoznávať nespoznané. Benzín je stále extrémne lacný (89 centov za liter, čo je asi 14 Kč) tak by bola škoda to nevyužiť. Keďže obmedzenia nie sú ešte úplne uvoľnené, stalo sa, že niektoré miesta boli stále zatvorené. Objavili sme nádhernú kľukatú cestu s dobrým asfaltom, kde sa dá na motorkách pekne vyblbnúť. Budeme sa tam musieť ešte vrátiť.

Řidičák na motorku mám v podstate len od novembra 2019 a najazdených mám už takmer 4500km! Bavili sme sa, že keď táto zvláštna doba pominie a okolnosti to dovolia, tak dáme nejaký poriadny adventure výlet Austráliou. Pamätáte, ako som písala, že zvažujeme navštíviť Himaláje na motorkách? Už sme premýšľali, ako to spraviť, začali plánovať (malo to byť na květen 2020), dostali cenovú nabídku… no nedotiahli sme to do konca. Akosi sme nemali pocit, že je vhodná doba… a vidíte, časom sa ukázalo, že ani nebola.

Je super, že sme teraz v Austrálii. Nemusí nás mrzieť, že nemôžeme na dovolenku, pretože toto je v podstate naša dovolenka. Za rohom máme pláže, jazerá, dažďové pralesy… všetko je tu strašne rozmanité. Nie je to síce jednoduché, na všetko sme sami, ale zatiaľ to zvládame. Ale…

V tom zváštnom “vzduchoprázdne”, čo nám vírus vytvoril, som si uvedomila, že mi začali chýbať ľudia, a hlavne tí, ktorými som bola obklopená v Európe. Ľudia, s ktorými som si rozumela, a bola s nimi stále sranda. Mali sme sa o čom baviť a kam ísť. Tu to také nie je. Mám pocit, ako keby tu tie kamarátstva neboli také ozajstné, aj keď sa všetci k sebe chovajú milo, nemám z toho taký pocit. A v práci (až na pár výnimiek) ľudia nemali záujem vzťahy nejako viac prehlbovať (teda, zatiaľ som asi nemala možnosť tu taký kolektív spoznať). V ČR to bolo zas naopak, mnoho kolegov a kolegýň (a dokonca aj šéfov) sa nám stalo kamarátmi, no a to mi teraz celkom chýba.

Zato, veľmi sympatické na Austrálii je, že tu sa tá populácia v tak veľkej zemi ľahko rozprestrie, a vy potom nemáte pocit, že je nejaké miesto preľudnené. Zatiaľ. Uvidíme, aké to bude časom, ale verím, že queenslandské nekonečné pláže nikdy nebudú vyzerať ako tá slávna Bondi beach pri Sydney.