Komunity a nastavený systém

Pokúsim sa rozvyť trochu viac článok o diverzite. Po rokoch čo sme tu sme už viac zasvätení do toho, ako austrálska komunita vlastne funguje.

Zistili sme, že nosenie školských uniforiem má väčší význam, než sme si mysleli. Nie je to len o nosení, ale o potrebe niekam patriť. Byť začlenený. Tak isto sa to potom odzrkadľuje aj v austrálskych firmách. Ľudia s hrdosťou nosia tričká s nápismi firmy. Ani ich potom doma nevyzliekajú tak, ako deti nevyzliekajú po škole svoje rovnošaty. Sú v tom celý deň.

Keď je už reč o neprezliekaní, k nedávnemu zisteniu, že deti sa tu neprezliekajú na telocvik a v tej spotenej školskej uniforme potom trávia deň, pribudlo ešte to, že ani dospeláci sa neprezliekajú (asi to majú zo školských čias), keď idú do fitka, alebo na jógu a podobne (áno, v lete tu máme 40-tky)… Pamätám sa, ako som raz išla na jógu a nemala som sa kde prezliecť. Musela som sa na záchode. Myslela som si, že tam len proste nemajú miesto na šatne, lenže teraz mi doplo, že vlastne ani na balete som sa nemala kde prezliecť! Oni sa tu proste neprezliekajú. Rovno prídu v tom, v čom budú cvičiť, a tak aj odchádzajú. Je to hnus. K behaniu “obutí z vonku doma”, alebo “nedávam červené víno do chladničky (pijem ho takto otvorené aj dva týždne), pretože je červené” mi do kategórie hnusu pribudlo ešte aj toto.

Nikto si nedokáže predstaviť nebyť v nejakej komunite. Ste matka, automaticky sa vás pýtajú v akej skupinke matiek ste, kam chodíte s dieťaťom, kde sa stretávate s inými matkami. Ja som pár komunít skúsila, ale nikde nebola taká úžasná podpora, o akej všetci hovorili. Mne je najväčšia podpora môj manžel. Neviem prečo by som ju mala hľadať inde, u cudzích ľudí, ktorí ani nemajú záujem o nové kamarátstva. To je taký paradox. Skupinkovať sa budú, ale o kamarátstva záujem väčšinou nemajú. Proste tu na toto nemám šťastie a nežije sa mi tu v tom dobre.

A teraz sa dostávam do veľkej dilemy. Chcem, aby v tomto vyrastalo moje dieťa? V krajine, kde plnohodnotný obed pre deti v škôlke a škole je biely toastový chleba so syrom, školy nemajú kantýny, deti sa dávajú do jaslí už v 4 mesiacoch, budujú sa developmenty pre komunitu ľudí 50+, kde si potom žijú na hromádce, kde majú bazén a golf… Proste od 4 mesiacov vás vychováva komunita, trávite čas s cudzími ľuďmi. Zatiaľ si nie som celkom istá. Dávame tomu tri roky na rozmyslenie. Neďaleko máme Montessori školu a to je asi jediná škola, kam by som bola zatiaľ ochotná ho dať. V porovnaní s Pražskými cenami nie je vôbec taká drahá (v prepočte 80tis Kč tu vs niektoré súkromné až 500tis Kč za rok v Prahe). Stále si ale neviem predstaviť, že by celú základku dostával hodnotenie v podobe bla bla textu čo mu ide a čo nie (dobré možno tak na prvom stupni, ale podľa mňa je to strašne nepraktické a neprehľadné riešenie). Na ukončenie tu školy nemajú maturitu, ale deti vypracovávajú len nejakú prácu. Tak isto aj na univerzitách. Nemajú štátnice z predmetov zo štúdia, len niečo vypracujú. To mi nepríde ako vhodné ukončenie vzdelania. Viac než na bakalára ľudia neidú, lebo štúdium je drahé. Potom to tak vypadá. Táto krajina nehrá na dostupné a kvalitné vzdelávanie. Keď potom zistíte, že si nejaký roboš účtuje vyššiu hodinovú sadzbu, než dostane niekto, kto je vysokoškolsky vzdelaný, ľudí tu nič nenúti ísť ďalej študovať a ešte sa poriadne zadĺžiť. Pritom dane tu odvádzame 38%, ale nemáme z toho takmer nič (napr. platená rodičovská dovolenka viac než 3 mesiace, alebo odvody do dôchodku na rodičovskej, prípadne škôlka alebo VŠ/univerzita zadarmo…). Tu tie peniaze od daňových poplatníkov politici rozflákajú viac, než vám tam v Česku.

Čím viac sledujeme dianie vo svete (hlavne v USA), tým viac je to podivné. V Austrálií sa totiž dejú rovnaké veci ako v USA. Zaujímalo by ma, čo za ľudia to tu majú podchytené. Začalo sa tu prijímať obrovské množstvo imigrantov. Kedysi to bolo 100tis ročne, teraz je to na pol milióne. Takto sa potom umelo vytvára problém s bývaním a prácou. Už len domáci s tým majú problém a tí, čo primigrujú, to budú mať ešte náročnejšie. Zo študentov ťahajú nemalé peniaze za obnovu víz s vidinou dlhšieho pobytu, ale na trvalý pobyt väčšinou nedosiahnu, aj keby veľmi chceli. Ak zvažujete štúdium v tejto krajine, veľmi dobre si to rozmyslite. V UK sa tiež môžete naučiť po anglicky (a tú lepšiu a spisovnejšiu angličtinu), sú tam určite kvalitnejšie školy a nemusíte utratiť majland. Proste je vidno, že sa tu ide stále nejaká agenda. Snažia sa z Austrálie spraviť miesto, kde sa bude ťažko žiť a všetko budú mať pod kontrolou. To, čo sa teraz deje je len zlomok toho, čo podľa mňa Austráliu čaká. Je smutné, čoho sú tieto elity schopné. Zaujímalo by ma, za čo tú Austráliu zapredali.

The pressures in Queensland, which began during the COVID-19 pandemic, have been compounded by unprecedented population migration, limited land availability, record low rental vacancies, rising house prices, building supply issues, inflation, labour shortages, high fuel prices and multiple weather events. – News abc.net.au

Ešte vám napíšem jednu pikošku z nedávna. Išli sme s drobcom do miestnej nemocnice, že mi nechce zjesť detský tekutý Paralen alebo Panadol (už mal teplotu 39 stupňov Celzia asi tretí deň), nech nám poradia nejaké alternatívy. Či dávať čípky, alebo majú ešte nejaký iný tip. Sestrička, že keď má drobec tak vysokú teplotu, tak okamžite detský Paralen. Tak jej vravím, že no jo, ale ten nechce. Nooo, že to deti proste nechcú. Mám mu ho skúsiť dať. Nabrala ho do striekačky a podala. Tak som mu to po troške dala. Nasilu. Nechcel a plakal. Nerada mu dávam niečo, čo vážne nechce. Radšej hľadám iné možnosti. No a on sa záhy tak pošablil, že to sme s Jirkom ešte nevideli, ako to z neho lietalo. Ja celá od zvratkov. No paráda. Sestrička mi podala uterák a odišla. Že si ho mám ukľudniť a obriadiť sa. Nedalo mi to a ochutnala som zo striekačky ten Paralen a skoro som hodila šabľu tiež. To si robia prdel, dávať mu taký hnus. Neviem ani k čomy bu som tú pachuť prirovnala. Jahoda to v žiadnom prípade nebola. Za chvíľu prišla sestrička, “Tu je v striekačke vec proti zvracaniu. Daj mu to a potom podáme znovu ten Paralen.” Tak jej vravím, že to si snáď robí prdel. Že teraz práve všetko vyzvracal, že už ani nebude mať čo. Ona, že mi drobca nevyšetria, ak nezje ten Paralen. Vravím jej, “A čípky?” “Také tu nemáme. Nedalo by sa to nadávkovať presne podľa váhy.” To si zo mňa robia už načisto prdel. Musela som chudákovi dať najprv ten sajrajt proti zvracaniu a potom počas kojenia detský Paralen, aby mi ho doktor mohol potom slávnostne vyšetriť a povedať, že má zápal hrdla. Úžas. Bobkovi sa na druhý deň spravilo dobre. Nabudúce dostane rovno čípok, aby sme sa vyhli takýmto zážitkom.