Mesiac dovolenky v Melbourne

Čas letí a už vyše mesiaca dovolenkujeme. Máme pocit, že sme toho veľa nespravili, ale keď si to zhrnieme, tak sa toho udialo dosť.

Je to také zvláštne. Keď má človek prácu, narieka, že by potreboval dovolenku a keď prácu nemá, je nešťastný, že ju nemá. Čo vlastne chceme, že?

Neviem čím to je ale pri mori je vždy uvoľnujúco. Nemusí byť ani leto. Ako keby z nás tie všetky starosti odplavovalo.

Pri hľadaní práce premýšľame, čo by sme vlastne chceli robiť. Čo by nás bavilo. Keby som chcela mať veľmi dobrý plat, tak by som prácu hľadala určite v IT. Lenže mňa to už akosi nebaví. Radšej by som mala zábavnejšiu prácu než pozerať na obrazovku celý deň. Virtuálnych vecí mám už akurát tak dosť. Potrebujem niečo tvorivé (nemyslím tým žiadne programovanie, ale vytváranie niečoho naozaj skutočného). Vravím si, že ma je na IT asi škoda. Asi by to chcelo zmenu.

Tak som si s prácou prestala lámať hlavu a užívam si, že nepracujeme. Ráno môžeme vstať kedy chceme, mám čas zacvičiť si jógu (keď sa mi chce), môžeme ísť kam chceme (od kedy máme auto tak je to jednoduchšie). Ráno sa v kľude spoločne naraňajkujeme a keď je pekne, vyrazíme na prechádzku. Vždy objavíme nejaký, pre nás nový, park. Je ich tu strašne veľa.

Jeden deň, keď sme náhodou objavili botanickú záhradu, sme spravili vyše 18tis krokov. Keďže som na toľko krokov nebola pripravená a mala nevhodnú obuv, chodidlá ma boleli potom ešte dva dni. Ten objav ale stál za to. Počasie bolo nádherné, záhrada obrovská, plná rôznych stromov a vtákov, ktoré sme v živote nevideli. Dozvedeli sme sa, že v Austrálií je viac než 700 druhov eukalyptov.

Ako máme auto, tak už nie sme nútení robiť toľko veľa krokov a máme možnosť dostať sa ďalej než by nás zaviezol METRO vlak. Každý deň sa zlepšujeme v šoférovaní. Včera sme dokonca vyrazili do centra po “freeway”. Spoznávame nové značky a študujeme čo znamenajú. Síce nemusíme robiť skúšky na vodičák, ale oboznámenie sa so značkami nám neuškodí.

Značky sú dosť odlišné. Zákaz zastavenia tu je značka s preškrtnutým “S”. Včera som sa dozvedela, že ak niekde stojíte, kde je časové obmedzenie, policajti si robia čiarky bielou kriedou na pneumatiky vašeho auta. Ak pôjdu na druhú obhliadku a stále tam aj po tejto dobe budete stáť s označeným kolesom, napíšu vám za stierač pokutu. Takže ak vidíte, že si niekto na parkovisku kontroluje pneumatiky, nie je to tým, že by ich mal mäkké, ale či na nich nemá značku od kriedy.

Už som sa odvážila sadnúť za volant. Našťastie som v ČR dlho nejazdila, tak mi to tu nepripadá tak divné. Vyzerá to tak, že už ma preplo na opačnú stranu. Jazdenie vľavo nám už pripadá prirodzené. Síce sa občas ešte pozriem najprv doľava, ale v zápätí mi dopne, že je to zle a okamžite sa pozriem doprava.

Mimochodom, s automatickou prevodovkou sa už kamarátim. Už sme sa pochopili. Nečakala som, že to bude také jednoduché (ako keď prejdete z Windowsu na OS X). Celé to beriem ako veľkú skúsenosť a jednu z najväčších výziev. Bála som sa, že budem za volantom vystresovaná, lebo tu sa na cestách dosť trúbi, ale ešte nikto nás nevytrúbil, takže to asi nebude až také zlé. Našťastie sme na to dvaja. Keďže naše auto je zatiaľ najvýkonnejšie, aké sme kedy mali (má 140 koní) vypadá to u nás úplne ako na rally. Jeden jazdí a druhý naviguje. So spotrebou si tu nikto neláme hlavu. Liter benzínu tu stojí okolo 20 Kč.

Prikladám výber značiek, ktoré nás tu zaujali, ako napríklad rozstrieľaná STOPka, odbáčanie doprava z ľavého pruhu, nohy (chodci), obmedzené parkovanie, auto v šmyku, ktorému sa podarilo spraviť dve prekrížené stopy, motocyklista s rovnakou kresbou šmyku a dokonca aj bicykel, šutre, ktoré rozbíjajú sklá, háveď, škola, starý, slepý, invalidný.