Na pláži v Miami

Posledné dni máme dosť nabité, v práci aj vo voľnom čase. Oslavovali sme moje narodeniny, a každý víkend sme niekam cestovali. Máme tu jar, a konečne všetko po dlhom suchu ožíva. Bývanie v domčeku si veľmi užívame. Minulú noc sa nám krásne rozpršalo… to sa spalo! Mám rada, keď na strechu jemne klopká dážď.

V minulom článku som vyprodukovala strašne veľa textu (bodaj by nie, keď bol o našich motorkách), tak sa teraz pokúsim čo najviac zhrnúť o našich ďalších zážitkoch. Jeden z nich je, ako sme sa vydali do Miami. To ale znie husto, že? Kde ste boli?

Dokonca sme ani nemuseli cestovať cez polovicu Zeme, do USA. Miami máme na juh od Brisbane, pri Gold Coaste. Keď sme už pri tej Amerike, ešte stále sme si tam nenaplánovali cestu. Chceli sme ju dať budúci rok ako cestu okolo sveta, ale ešte sme nemali čas to poriadne premyslieť. Akosi mám z toho zmiešané pocity. Z celej tej Ameriky. Neviem prečo, ale zrazu ma to tam prestalo lákať. Asi nie je vhodná doba. Jirko včera navrhol, či by sme nešli budúci rok do Tibetu, na motorkách. Som z toho nápadu nadšená! Taký výlet by som teda asi viac ocenila, než USA. Uvidíme.

Tento týždeň sme si naplánovali ďalší vzdialenejší výlet – po Vianociach vyrážame na okruh po Tasmánii (to je ten ostrovček pod Austráliou, na ktorý sa často zabúda, že je jej súčasťou). Nemôžeme sa dočkať! Príroda tam vyzerá nádherne, a vyhneme sa vianočným štyridsiatkam. A aby toho nebolo málo (Virgin mal asi nejakú akciu lebo pletenky vyššej triedy boli za super cenu), tak letíme businessom.

No, a ešte niekam vtesnať Nový Zéland… Máme z tadiaľ kolegyňu a opisovala mi, ako je tam nádherne. Pýtala som sa predovšetkým na “hot springs” (teplé pramene), tak mi rozprávala, ako tam prídete na pláž, vykopete si jamu do piesku, jama sa naplní horúcou vodou, a vy si tam potom už len lebedíte. Sľúbila, že mi pomôže s itinerárom, a dá nám nejaké tipy na miestne špeciality.

Poďme teda naspäť ku Gold Coastu, kam sme nedávno zavítali. Okolie je tam inakšie než to “naše”, na severe, kde to pôsobí viac divoko a prírodne. GC je skôr taká metropola postavená hneď vedľa oceánu. Samé mrakodrapy, cesty, a nekonečná rovná pláž… ale sú aj zákutia, kde to nevyzerá tak mestsky, a tam je nádherne! Dohodli sme sa s jednou fotografkou, že nám na takom mieste spraví zopár fotiek, keďže tie spoločné máme len zo svadby, Fraser Islandu, a nejaké tie naše selfíčka.

Keď sme sa už potulovali v GC, zaujímalo ma, ako to vlastne vyzerá na hraniciach Queensland – New South Wales. Bola to len polhodinka cesty, tak som zapichla prstom do mapy a vyrazili sme.

Pomyselnou hranicou sa tiahli dve súbežné cesty, a medzi nimi bola vysadená zeleň. Keď sme išli smerom k vyhliadke, cestovali sme po Queenslande, a keď sme z tadiaľ odchádzali, opačným smerom sme už išli po NSW ceste. Hraničnú líniu ukončoval akýsi betónový monument, ktorý ukazoval na všetky svetové strany. Teraz ako sa zmenil čas na letný (ale len v NSW, QLD akékoľvek zmeny času ignoruje), tak na jednej strane ulice je o hodinu viac než na druhej (takže bacha na otváracie hodiny miestnych kaviarní a obchodov).

Lesom sa kľukatila motorkármi-obľúbená cesta, ktorú sme si trochu užili… až kým sme nenarazili na kolónu. Nejaký blázon v aute išiel namiesto 50 km/h pre istotu 30. Motorkári v opačnom smere nám ukazovali, že to máme vzdať a radšej sa otočiť, ale nám to bolo jedno. Aspoň sa môžeme cestou kochať, keď ideme tak pomaly. Sledovala som, ako sa les s nadmorskou výškou menil. Pribúdali palmy, paprade, a celé to začínalo byť tropické.

Dali sme si “brunch” (raňajko-obed) a vyrazili domov. Pred nami totiž bola cesta dlhá dve hodiny.

Ešte vám musím v rýchlosti spomenúť, ako som objavila čaro vinylových platní. Teda, to čaro som poznala už skôr, ale tentokrát som sa odhodlala aj k mixovaniu. Paul zo štúdia vyvesil akciu, kde ho prenajímal na tri hodiny. Keďže jeden z mojich narodeninových darčekov bola sada limitovaných vinyliek z UK od Jirkovho kámoša Bcee-ho, nemohli sme si to nechať ujsť.

Poviem vám, je to úplne iné keď hráte z platne. Synchronizácia BPM je čisto na vás, aj keď funkciu ‘Sync’ nepouživame, je to iné. Je to často obrovská výzva, ale zistila som, že mi to úplne vyhovuje. Čím menej technológií, tým lepšie takéto veci zvládam a viac si to užívam!