Jak jsme si v Austrálii udělali řidičák na motorky

Premýšľam od kadiaľ začať. Dnes vyberiem tému, ktorú som najviac odkladala… a tou je: Ako sme si v Austrálii spravili řidičák na motorky. Radujeme sa z toho každý deň, no najviac cez víkendy. Musím uznať, že nám to celkom zmenilo pohľad na to, kde žijeme. Vďaka tomu teraz zisťujeme, aká krásna krajina nás to vlastne obklopuje.

Jeden podvečer sme sedeli na gauči, a Jirko načal tému o motorke, čo si o tom myslím – že by bolo pohodlnšie dochádzať tak do práce, a mohli by sme na nej chodiť výletovať… že je to inakšie než ísť niekam autom. “Motorka? Veď je to nebezpečné”, prišla mi prvá myšlienka. Nevedela som, čo mu mám na to povedať. Uvedomovala som si, že to presvedčenie “motorky sú nebezpečné” je len akýsi názor, ktorý mi vsugerovalo okolie. Nebezpečná je predsa aj jazda v aute, či prechádzať cez cestu ako chodec. Všetko je nebezpečné, keď si nedávate pozor. Dobre, v aute ste viac chránení, ale verím, že keď sa vám má niečo stať, tak vám nepomôže ani to, že sedíte vo veľkom SUV. Pár mesiacov mi to ležalo v hlave. Snažila som sa pochopiť ten strach, z kadiaľ pochádza. Nebol to rešpekt, bol to strach. Zo všadiaľ nás strašia. Zapnem TV a už to ide – Baktérie sú všade. Dezinfikujte! Šmarjá, panebože, rýchlo mi podajte Dettol lebo inak zahyniem, baktérie ma zožerú za živa! No, dosť bolo srandy… proste som ten postoj k motorkám musela prehodnotiť.

Manžel má řidičák na motorku už od 16-tich rokov. Aby ste si tu bez problémov mohli previesť řidičák z ČR/SR na AU, musíte ho mať aspoň 10 rokov, inak v Austrálii musíte robiť skúšky. My sme to našťastie mali cez 10 obaja, tak to bolo bez komplikácií. Najprv sme si ho nechávali uznať v Melbourne, ale len ten na auto. Potom po presťahovaní sme ho jednoducho previedli na queenslandský. Na motorku sa to zdalo zložité – viac papierovačiek než obvykle. Problém ale nebol v tom to tu uznať, ale získať nejaké veci z českých úradov. Tak nad tým Jirko mávol rukou. Lenže ono si to na neho aj tak počkalo. Objavila som totiž motorku, ktorú chcel. Sledovala som ju pár mesiacov, a stále bola na predaj. Neskôr sme sa dozvedeli, že si ju chcel niekto kúpiť, ale nedostal na ňu financie (tak, ako keď sme kupovali pozemok). Nás finančne nič nezaskočilo, lebo si každý mesiac odkladáme korunky čo neminieme, stranou, a hrnieme to do hypotéky. V podstate toho veľa nenakupujeme a nemáme veľké výdavky. Sme toho názoru, že čím menej vecí máme, tým lepšie.

Po pár mesiacoch som sa odhodlala, a na tajňačku kontaktovala predajňu Triumphu kde mali spomínanú motorku, ktorú som už dlho sledovala – Triumph Tiger 800. Ako keby tam tú celú dobu na nás čakala. Dohodla som obhliadku, a vzala na ňu manžela. Motorka sa nám obom páčila, tak sme zaplatili zálohu. Bola nová, nedotknutá… a ešte nám k nej dali kufre zadarmo. Akurát Jirko na ňu potreboval upgrade řidičáku. Tak mu navrhli, že mu ho zaplatia. Spolupracujú s jednou miestnou moto školou. Motorečka tam potom na Jirka čakala, až kým si nezupgradeoval řidičák na neobmedzenú kubatúru. Tu sú dva typy řidičákov na motorky: prvý stupeň do 660 cc (tzv. RE) a druhý neobmedzene (R).

Jirko sa teda dostal k tomu, že bude musieť previesť český motorkový řidičák na austrálsky, lenže zistil, že na každom TMR (dopravnom) úrade mu hovoria niečo iné. Niekde chceli doloženie, na akú kubatúru to má, niekde nie… potom sme ešte zistili, že preklad sa nemôže uznať, lebo prekladateľka už nebola na zozname NAATI… no proste sila… ale podarilo sa!

Pred skúškou na upgrade nám napadlo, že by bolo fajn zistiť, či Jirko nezabudol jazdiť na motorke. Ale nemohol vyskúšať tú svoju, lebo řidičák mal zatiaľ len do 660 cc. Tak sme zbehli cez víkend do BMW, že by si skúsil nejakú predvádzačku v limite. Poukazovali nám aké majú, Jirko poskúšal a rozhodol, že sa prevezie na BMW GS. Predavač mi zrazu vraví, že “Však posaď sa aj ty”. “Ja? Veď ale ja nemám ani řidičák na motorku”. “Nevadí, to by sa už nejako zariadilo” podotkol predavač. Posadili ma na BMW 310 R… A HOTOVO… už sa mi z nej nechcelo zísť. Bola taká akurát, vôbec som sa na nej necítila nepríjemne, že by bola na mňa veľká… Páni, no mám o čom premýšľať. Jirkovi požičali oblečenie, helmu a mohol vyraziť. Ja som dostala kávu a horúcu čokoládu, sadla si k baru, a listovala katalógy. Tú motorku si musím nechať rozležať. Ten pocit… Bolo to presne tak, ako keď niečo objavíte a viete, že je to presne ONO. Len som vedela, že musí byť modrá (táto bola červená). Modrá farba totiž symbolizuje ochranu “z hora”.

Medzitým sa Jirko vrátil z jazdy… a super! Je to ako jazdiť na bicykli. Nezabudol to, len každá motorka je trochu odlišná a treba sa naučiť, ako sa k nej chovať. Inak pohoda. Nuž, je čas na upgrade. Objednal sa do motoškoly. Na neobmedzenú kubatúru tu môžete po dvoch rokoch jazdenia s RE (do 660 cc). Jirko mal už tieto roky uznané z českého řidičáku, tak išiel rovno na niečo, čo tu volajú Q-Ride. Je to akási poldňová praktická skúška. Dajú vám silnejšiu motorku a jazdíte v skupinke 5-tich s inštruktorom. Prvý praktický test bol odtlačiť motorku k patníku. Keď chce niekto na neobmedzenú kubatúru, musí počítať s tým, že motorka bude ťažšia a musí byť schopný sa s tým poprať, aby mu nespadla.

Všetko dobre dopadlo, nikto nespravil žiadnu chybu a tak každý dostal Driver License na neobmedzenú kubatúru, ktorý bol platný okamžite. Škola to tam totiž zadá do systému online, priamo na TMR. Žiadne čakanie, môžete jazdiť na čerstvo-vytisknutú A4, kým vám nepríde nová plastová kartička. Teraz už neviem s istotou ako to bolo, ale myslím, že v tú dobu, čo som tam s Jirkom bola, som ešte netušila, že do tej motoškoly pôjdem aj ja. Ako som si vravela, že tú BMW 310 R by som chcela jedine v modrej, ukázalo sa, že posledná modrá motorka V CELEJ AUSTRÁLII bola na predaj práve v BMW, kde táto motoškola sídli (prestali ich totiž v tejto farbe vyrábať a nájsť ju bolo takmer nemožné). Nemohla som tomu uveriť. Phil z BMW (ktorý mi volal ohľadom inzerátu) mi musel poslať fotku, že ju tam naozaj majú. Náhoda?

Nuž, nakoniec to dopadlo tak, že máme motorky obaja. Lenže, keď som kupovala tú moju, Jirko mi ju musel vyzdvihnúť, lebo ja som ešte nemala řidičák!

Tak ako Jirko dostal k motorke upgrade na R zadarmo, Triumph obal na dokumenty, kľúčenku, kufre a batoh, ja som dostala zadarmo celý kurz na RE, BMW tričko a motorkársky šátek, plus tri roky neobmedzenej BMW Road Assistance. Zrovna mali na to akciu (o ktorej som teda vôbec nevedela). Všetko to bolo pre mňa ako pripravené. Ani chvíľu som o svojom rozhodnutí nezapochybovala, pretože všetko išlo strašne hladko. Splním si ďalší sen. Naučím sa zase niečo nové. Na jednej strane tam bola veľká zvedavosť, na druhej rešpekt z motoriek, ale strach tam už miesto našťastie nemal.

Motoškola na RE (prvý stupeň) sa skladá z dvoch dní (áno, len dvoch). Keďže na motorku tu môžete až rok po tom, čo máte řidičák na auto, predpokladá sa, že dopravné situácie ovládate. Žiadne technické veci sa neriešia (keď sa pokazí, tak si väčšina aj tak zavolá pomoc). Na začiatku vám vysvetlia, kde má motorka blinkre, plyn, brzdu, svetlá, ako sa radí… naučia vás “ready” pozíciu, vysvetlia ako parkovať… a potom vás zoberú na cvičiště, kde strávite spomínané dva dni. Preberie sa trochu teórie, kde na ceste by ste sa mali ako motorkár najbezpečnejšie pohybovať, z akej vzdialenosti začať brzdiť a podobne, ale najviac sa jazdí po dráhe na cvičenie zákrut, vyhýbaniu sa “obstacles” a podobne. To ste mali vidieť, keď som išla prvý krát rýchlosťou 20 km/h! A potom 30 km/h, to bol vietor vo vlasoch!

Chris, náš lektor, nám vravel, že veľa ľudí to po prvom dni vzdá s tým, že to nie je nič pre nich (majú často problém pochopiť, ako funguje spojka, lebo väčšina tu jazdí na automatoch). Vravel, že je to OK, radšej to vzdať, než robiť niečo nasilu. Práve títo ľudia, čo to vzdali, často nemali žiadny vzťah k motorkám, žiadne nadšenie pre ne, len ich chceli, lebo v celom Brisbane je parkovanie pre motorky zadarmo. V našej 5-člennej skupine našťastie nikto taký nebol. Mali sme tam troch chlapov a dve baby (Ja a Sabrina, s ktorou som doteraz v kontakte a zdieľame motorkárske zážitky). Jeden týpek si robil RE na dirt bike (taký ten terénny) a my ostatní na cestné motorky. Sabrina jazdila ako pasažier s partnerom (na veľkej race motorke – on je z tých bláznov, čo vedia jazdiť na jednom kole) a tiež sa túžila naučiť jazdiť sama.

Po dvoch dňoch výuky a jazdenia, ktoré sme zvládli všetci, nás pustili ku skúškam. Boli online – 30 otázok, z ktorých musíte mať dobre aspoň 27. Chris nám povedal, že ak si niečim nie sme istí, nech sa pýtame. Poradí nám. Ja som neovládala úplne všetky anglické pojmy (hard shoulder a pod.), tak som sa pýtala… ale kopec pojmov som už našťastie poznala. Aj testy sme zvládli všetci. Našťastie to bolo k téme o motorkách, a nepýtali sa nás tam také blbosti ako “Koľko ľudí sa môže viezť v taxíku” alebo “Akou rýchlosťou musí ísť traktor…”. Každý z nás si robil test pod svojim vlastným TMR účtom. Keď sme ho úspešne zložili, motoškola potvrdila, že sme úspešne absolvovali aj tréning a vytiskli nám provizórny řidičák. Teraz si na motorku musíme dať žltý štvorček s čiernym L-kom, a jazdiť po dobu 3 mesiacov, kým neprídeme na skúšky na “open licence” (tzn. že už nebudeme musieť jazdiť s doprovodom). Tak mám teraz manžela ako mentora a supervízora. Mám veľké šťastie, že už dlho jazdí na motorke. Robí mi počas týchto 3 mesiacov sprievod, dáva mi ďalšie tipy a triky, a ja s nim zdieľam to, čo som sa naučila ja. V podstate sa tak navzájom zdokonaľujeme.

Najprv som si vravela, že boožee, to bude strašná potupa jazdiť s L-kom, ako taký “looser”, ale opak bol pravdou. Keď niekto zbadá, že mám “L plate” tak dodržujú odstup, a nejazdia okolo nás agresívne aj keď idem občas pomalšie. Je to super. Keď sme sa nedávno vracali z výletu v Kilcoy, tak nás obiehal jeden Harleyák. Jirkovi ukázal palec hore (tzv. like), a keď bol vedľa mňa, urobil rukou milé gesto – akože mi dal poklonu. Muži sú radi, že im tu pribúdajú baby na motorkách. Aj Chris (učiteľ) nám to vravel, že nám strašne fandí. Je super, keď človek cíti od okolia podporu.

Jazda na motorke je proste niečo úplne iné. Cítite, ako fúka vietor, ste prepojení s okolím kadiaľ zrovna prechádzate. Už tadiaľ len tak rýchlo neprefrčíte, ale všímate si nové zákutia lebo sa snažíte vyhýbať nudnej diaľnici. Zdravíte sa s inými motorkármi (tu sa pozdravuje kývnutím hlavy) a potom sa náhodou stretnete za pár kilometrov v malom mestečku v kaviarni… Teraz objavujeme tú pravú austrálsku krajinu plnú fariem a nekonečných lúk s klokanmi.

Náš rekordný výlet je zatiaľ 245 km za deň.

Austrálsky řidičák na motorku v skratke

Prvý stupeň do 660 cc (RE) plus obmedzenie na 150kW/t, druhý stupeň neobmedzený (R).

RE – Musíte mať aspoň rok řidičák na auto.

Musíte absolvovať dvojdenný kurz na motorku plus zložiť test.

Potom získate RE L (žltú značku s čiernym L-kom) na ktorú jazdíte aspoň 3 mesiace s doprovodom (doprovod ale nesmie byť pasažier). Po týchto troch mesiacoch môžete na skúšky na RE O (open license). Po nich už môžete jazdiť bez doprovodu.

R – Upgradeovať na R môžete po dvoch rokoch s RE.

Musíte absolvovať poldenný kurz.

Ak nespravíte počas jazdy žiadnu chybu, neobmedzený řidičák je váš.