Nová výzva v cudzom jazyku

Keď sme sem pred tromi rokmi pricestovali, austrálska angličtina bola výzva sama o sebe. Museli sme výrazne obohatiť svoju slovnú zásobu a naučiť sa porozumieť austrálskemu slangu.

Rozumieť domácim bola miestami celkom výzva (keďže si občas nerozumejú ani medzi sebou navzájom). Dozvedeli sme sa, ako sa nazývajú rôzne náčinia (pracovné alebo kuchynské) a podobne, keďže sme si nanovo zariaďovali domácnosť. Keď sme sa pustili do stavby domu, našu slovnú zásobu zase obohatili odborné termíny ako “cornice”, “weepholes” a podobne, špecifické pre Austráliu. Nikdy som sa nenaučila toľko odborných slov za tak krátku dobu. Keď ich musíte používať, memorovanie je naozaj rýchle. Zaujímavé bolo taktiež čítanie zmlúv, uzatváranie hypotéky (k tomu aj odlišné postupy oproti tým v ČR) a možnosti financovania. Hypotéky tu môžete mať naozaj flexibilné bez žiadnych poplatkov navyše, rovnako tak aj mobilné tarify, ktoré sú tu fakt za smiešnu sumu (napr. neobmedzené volania a 2GB dát za $10/mes).

Už ovládame aj to, ako sa nazývajú rôzne časti motorky. Ak by sa nám náhodou niečo pokazilo, alebo by sme potrebovali niečo dokúpiť, vysvetľovanie bude oveľa jednoduchšie. Potom boli pre mňa nové slová ako časti vozovky, zákruta, šmyk… a to som proste musela vedieť keď som chcela spraviť na tú moju motorku řidičák (keďže som si ju najprv kúpila… a potom sa pustila do motoškoly – vraj je to dobrá motivácia). V škole nás také slová neučili. Čo nás vlastne v tej škole naučili? Na nič praktické (čo by sa mi tu naozaj hodilo) si nespomínam. Vkuse do nás tlačili gramatiku (ktorú dodnes ani poriadne neovládam) a prekladali sme nejaké zvláštne články.

Jediné, čo sa pre mňa nezmenilo, boli odborné termíny v práci (v tom som bola našťastie zbehlá.). Teda, až na jeden. Ľudia nechápu keď poviete, že si beriete “Home Office” alebo HO. Je to termín, ktorý sme mali naučený z Európy, ale v Austrálii ho nikto nechápe. Tu je to proste “Working From Home” aka WFH. Najlepšie je, že mi to nikto nepovedal, a ja som Home Office používala aj naďalej, až kým som si časom nevšimla tie udivené pohľady… no nikto ma samozrejme na to neupozornil, alebo sa ma nespýtal. Domyslieť som si to musela sama.

Problém nastáva v prípade, keď na niečo myslíte, ale neviete ako sa to povie ani v rodnom jazyku. Vtedy je najlepšia popisovacia taktika “ruky nohy”, alebo hovoriť ako výkladový slovník. Použijete slová ktoré poznáte na to, aby ste opísali vec, na ktorú myslíte. Je to ako taká hra, ktorú teraz poslednú dobu hrám pomerne často. A aby toho nebolo málo (ako tu na blogu môžete často vidieť, so slovenčinou sa mi už prelína čeština, a používam slová z oboch jazykov na preskačku, podľa toho, ktoré sa mi viac páči, alebo ktoré je jednoduchšie) zistila som, že mi už pár slovenských slov aj úplne vypadlo a nahradili mi ich tie české, alebo som poznala to slovo len v češtine, lebo som sa ho naučila v ČR, keď som tam žila.

Na začiatku mi teda vznikol taký dvojjazyčný mix, a po čase aj československá domácnosť. No a keď nám to už tak pekne fungovalo, prečo si to neskomplikovať ešte viac – angličtinou – a občas sa nepobaviť francúzsky s nejakým Francúzom, že? No mám z tých jazykov takú hrstkovú polievku.

Najväčšia zábava nastáva, keď sa pustím do niečoho nie úplne bežného, ako teraz to šitie. Neverili by ste, koľko rôznych nástavcov na šicí stroj sa dá kúpiť. Každý sa samozrejme volá inak. Každý šev, typ látky, nití či prípravkov má svoj “špeci” názov. Veľa z nich nepoznám ani vo svojom rodnom jazyku… a potom to vysvetľujte.

Posledne to bol šikmý prúžok. Prišla som za pani predavačkou, že viem čo chcem, ale netuším ako sa to volá… a začala som opisovať, že je to na okraj látky, na lem, že sa to obšíva a podobne. Pani si to našťastie rýchlo domyslela a vypadlo z nej, že potrebujem “bias binding”. Vyvalila som na ňu oči, že čo to povedala. Zaviedla ma k regálu, kde to mali. Áno, to je ono!

Moje najobľúbenejšie slovo zo slovníku šicích pomôcok je “bobbin” (cievka). Je tak obľúbené, že aj manžela občas volám Bobbine. Poslednú dobu vkuse niečo utrúsi, že sa musím tak smiať, až mám v bruchu kŕč a roním slzy. Aspoň to tu v domácnosti udržuje veselé. Mimochodom, to, že musíme byť (kôli vírusu) takmer stále doma tu volajú “lockdown”.

Ľudia sa nás často pýtajú, ako to zvládame… a myslím, že celkom dobre. Ani v tomto podivnom období sa nehádame, nelezieme si na nervy, ani sme nemali žiadnu partnerskú krízu… skôr je to občas melancholické, akože ja s hlavou v dlaniach, že ma to už pekne štve… v hlave kopec otáznikov, ako to, že sa to stále nerozhýbalo, keď pri tých zákazoch máme len 6 úmrtí na Koronavírus… a ako to, že úmrtí na chrípku je za rovnakú dobu (kedy sme všetci izolovaní) až 51 a to nikoho nezaujíma?

No a aby som stále nemyslela na takého veci ohľadom tejto **** doby (doplňte si tam čo chcete), pustila som sa do pečenia technicky náročnejších koláčov, a aby tých výziev nebolo málo, potom aj do šitia. Každý deň sa naučím niečo nové. Dnes to bolo: Ako si vyrobiť vlastný bias binding (šikmý prúžok), keď doma nemáte zakladač… a z výsledku som nadšená! Vynálezcovi skladám poklonu.

Lenže to tvoření (prípravku na šikmý prúžok a prúžok samotný) ma tak vyčerpalo, že som sa radšej vyvalila na gauč a šitie halenky som nechala “na potom”. Zistila som, že potrebujem nové “bobbins”. Všetky čo mám sú obsadené niťami iných farieb.

Inšpirácii sa medze nekladú LINK.