Návrat do Austrálie

Život v zahraničí, konkrétne v Austrálii, nám dal mnoho. Po toľkých rokoch sme si uvedomili, kam vlastne patríme, a že Austrália asi nikdy nebude tým naším pravým domovom. Mnoho vecí nám tam stále nie je blízkych. Asi by sme museli byť iný typ ľudí…

Takí, ktorým by nevadilo napríklad striekanie (u nás už zakázaných) pesticídov na potraviny, fluoridovaná voda, tepelný diskomfort v domoch, nemožnosť si len tak ľahnúť hocikde do trávy (aby vás tam náhodou niečo nezožralo), odvod šialeného percenta progresívnej dane (z čoho napríklad ani žena nedostane zaplatenú materskú na viac než tri mesiace), drahé škôlky, kde ani nepodávajú teplú stravu…

Proste, to sú také veci, čo sme v Česku brali ako samozrejmosť – ale je to v skutočnosti veľký bonus. Zázemie pre deti je v Česku oveľa lepšie. Skoro na každom rohu detský kútik (dokonca aj v lekárňach). Väčšina detí je doma do tretieho roku života, a je to dosť poznať – oproti tým austrálskym deťom, ktoré sú v škôlke už od šiestich mesiacov. Krajšie sa k sebe správajú, sú naučené, ako sa majú medzi ostatnými deťmi chovať, rodičia sa im viac venujú. Vidíme, ako sa náš Drobec v Česku cíti oveľa lepšie. Asi by ma mrzelo, keby tam nevyrastal.

Prílet na letisko sme zrovna moc dobre nevychytali. Priletelo strašne moc ľudí naraz a nás keďže máme malého drobca tak nás odklonili do austrálskeho radu, kde čakali rodiny s deťmi, ktorý paradoxne býva najpomalší zo všetkých radov v ktorých sa dá čakať. Toto je proste klasická Austrália – moc “Kids Friendly” nie je. Takže hneď od 1. minúty po prílete som na túto krajinu začala zase nadávať. Vravím, berieme všetko a sťahujeme sa! Už tohto mám plné zuby, toto večne zažívať skoro pri každom medzinárodnom prílete!

Po hodine čakania v rade pre rodiny s deťmi, kedy sme už videli, že všetci ostatní s neaustrálskymi pasmi už sú odbavení, len náš rad pre rodiny je stále dlhý, sme prišli na rad. Chlap v okienku rozhodol, že aj keď nemáme nič na deklaráciu, tak budeme musieť byť skontrolovaní, takže nás čaká ďalšia druhá hodina čakania v ďalšom dlhom rade, aby zistili, že máme celú batožinu v poriadku, nevezieme žiadne banány ani jabka, ani salám, ani hlinu na kočári… a my môžeme konečne vyjsť z letiska von.

Nabudúce sa určite vyhnem oblúkom radu určenému pre rodiny s deťmi, a pôjdeme tam, kam idú všetci ostatní, aby sme sa normálne a včas odbavili, pretože toto fakt nie je normálne. Keď ten rad nie je rýchlejší, tak nech žiadny pre rodiny radšej nerobia. Toto je proste tá austrálska “logika”.

A keď už spomínam logiku, tak mám zase novinku. Zistila som, že na vyhlásenej pláži Bondy Beach v Sydney idú rušiť vonkajšie cvičenie pre ľudí. Dôvody sú zjavne pádne: že sa tam nachádza “strašne veľa testosterónu”, že tie tyče na ktorých robia zhyby sú nebezpečné, a že ženy sa cítia utlačene, keď tam chodia hlavne muži.

Doteraz na tej pláži nebol žiadny problém a všetci tam chodili cvičiť, no zjavne asi to problém zrazu je. Kam táto krajina smeruje asi radšej nechcem vedieť. Ja viem, že sa všetci sťažujeme na to kde žijeme, že to nikde nie je úplne ideálne, ale toto už nejak zachádza do krajností. Tu sú to také veci pri ktorých vám úplne ostane rozum stáť. Hlavne keď platíte zo mzdy 38% na daniach a potom vám zoberú ešte to málo čo sa z toho spraví pre ľudí.

Dnes som bola s drobcom na balete. Chodíme tam pravidelne lebo tanečnú zbožňuje, a pýtam sa tam mladej baby, čo chodí s druhým chlapcom (ona je z chorvátskej rodiny a malého otec je Francúz), že ako ho teda teraz zamestnáva keď je zima. Či chodia do nejakých detských skupiniek… a ona mi na to, že do skupiniek nechodia pretože tu sa tie deti nevedia chovať. Stále sa bijú a nevedia sa spolu hrať. Tak jej vravím že to je presne to. Ani my z tohto dôvodu nechodíme ani do skupiniek, ani do škôlky. Vravela, že tie deti sa tam chovajú otrasne a nechce, aby sa to ten ich malý od nich naučil. Tak jej vravím, že presne to tak máme aj my. A to si ešte predstavte, že za to platíte $166/deň.

Po tých rokoch čo sme tu vidím, že život v Česku je oveľa pestrejší a deti sú tam viac vzdelané (aj keď si rodičia často myslia, že nie). Austrália značne pokrivkáva aj vo wellness kultúre, kultúrnom vyžití, v histórii a tradíciách. Vianoce nikdy nebudú mať pre nás ten príjemný vianočný vibe – a pláže sa vám časom okukajú. Väčšina austrálskych hotelov je celkom hnus… To musíte vysoliť tak $250+ za noc, aby sa to dalo. Niekedy aj výrazne viac.

Prostredie deti dosť ovplyvňuje a my vidíme, že aj keď má náš Drobec austrálske občianstvo v pase, Austrálčanom proste nie je. Musíme si tieto pocity a dojmy ešte nechať poriadne rozležať – a uvidíme.