Dnes sa ozývam spod periny. Jirko spravil kávu, upiekol croissanty, a odštartovali sme deň ničnerobenia. Vonku je (tak ako vždy) krásne, ale my tentokrát nikam neideme. Mali sme totiž včera večierok.

Konečne nám začína jar. Teploty vzrástli na 25°C cez deň, a rána už nie sú moc chladné. Keby tie teploty ostali tak, ako sú teraz (občas nejakých 30°C na okúpanie sa v oceáne), vôbec by mi to nevadilo.

Bol júl… a nás čakali Jirkove narodeniny. Premyšľala som, čo by mu mohlo urobiť radosť. Aj sme sa bavili, čo by asi chcel, ale nakoniec som sa rozhodla, spraviť celé narodeniny ako prekvapenie.

Ako som už spomínala v predchádzajúcom článku, sedeli sme na kameni na brehu rieky, popíjali červené víno a pozorovali večené mesto. Na mobile som googlila, čo je to za stage na druhom brehu rieky. Keď sme sa dozvedeli, že v Brisbane bude za pár dní koncert Limp Bizkit, okamžite to s nami zarezonovalo. Tam musíme ísť.

V dnešných dňoch to v Brisbane poriadne žilo. Mesto hralo sýtymi dúhovými farbami a ulicami sa ozývalo rytmické bubnovanie. Začal tradičný brazílsky karneval.

Už ani neviem, čo presne som hľadala na internete, ale natrafila som na stránky miestnych akcií, kde sú informácie o rôznych udalostiach. Zo zoznamu ma oslovila jedna s názvom “AVE eBikes Launch Event – ride Mt Coot-tha”.

Ozývame sa po dlhšej dobe odmlčania. Stále sa niečo dialo a teraz konečne prišiel tropický dážď, tak mám na písanie čas.

Asi budete súhlasiť, že nie je dobré ostávať v jednom kolotoči, kedy sa vám stále opakujú rovnaké aktivity.